Živočíšna bunka je u živočíchov (vrátane ľudí) elementárna a najmenšia jednotka organizmu, schopná základných životných funkcií: metabolizmu, rastu, rozmnožovania a dráždivosti. Je to druh eukaryotickej bunky. Od ostatných eukaryot, napríklad od rastlinných buniek, sa odlišuje absenciou bunkovejsteny a chloroplastu a menšími vakuolami.
Jej optimálne členenie umožňuje, aby všetky procesy prebiehajúce v nej boli čo najrýchlejšie. Cez bunkovú membránu sa dovnútra odstávajú jednoduché chemické látky tvorené vodíkom, kyslíkom, uhlíkom a dusíkom. Tam sa premieňajú na zložitejšie organické zlúčeniny, napr. bielkoviny a cukry. Bielkoviny sa potom používajú na stavbu telesnej hmoty bunky a cukry bunke dodávajú energiu.
Vznik organických zlúčenín je riadený deoxyribonukleovou kyselinou (DNA). Tá je organizovaná v chromozómoch vo vnútri jadra, ktoré riadi všetky procesy v bunke.
V DNA sú zapísané informácie, ktoré umožňujú vytváranie iných zložitých látok. Ďalšou dôležitou vlastnosťou DNA je jej schopnosť reprodukovať samu seba. To je podstatou života. Umožňuje jednobunkovému organizmu rásť a rozmnožovať sa.
